Záhreb

Samostatné mesto Záhreb je najväčším a hlavným mestom Chorvátska. Nachádza sa v centre Záhrebskej župy. Podľa názoru stále väčšieho počtu návštevníkov si dookázal Záhreb, takmer miliónové mesto, uchovať svoju identitu, svoje kultúrne historické bohatstvo, ale aj svoju romantiku.

Ako sa o tom návštevník Záhrebe môže presvedčiť na každom kroku, je Záhreb svojimi historickými tradíciami, svojimi kultúrnymi väzbami a predovšetkým svojou urbanistickou tvárnosť mestom, patriacim plne do kultúrneho okruhu Strednej Európy. Od 11. stor. sa rozvíjal ako hospodárske, kultúrne a duchovné centrum tejto časti Európy.

Historické staré časti Záhrebu, tj. Gornji a Donji Grad, boli v 19. a začiatkom 20. storočia doplnené reprezentatívnymi budovami divadiel, múzeí, výstavných siení a ďalšími kultúrnymi a vedeckými inštitúciami, ako aj verejnými budovami, zasadenými do upokojujúcej zelene jedinečnej parkovej sústavy priamo v srdci mesta, ktorá sa nazýva "Zelená podkova" a ďalších parkových plôch. Parky ako Maksimir alebo krásna Botanická záhrada môžu so svojou rekreačnou aj estetickou hodnotou smelo súťažiť s oveľa známejšími parkami v niektorých západoeurópskych metropolách. Neobvyklá je aj bezprostredná blízkosť horského masívu Medvednica dosahujúce výšku cez 1000 metrov, ktorý je ľahko dostupný mestskou hromadnou dopravou z centra Záhrebu, lanovkou alebo po pohodlnej ceste až na vrchol.

Pre zahraničných hostí je Záhreb príťažlivý aj svojím bohatým kultúrnym životom a širokým výberom svojich kultúrnych inštitúcií. Je tu okrem iného asi dvadsať divadiel a koncertných siení, 60 múzeí a umeleckých galérií, niekoľko desiatok kín a multikín. Pritom treba povedať, že niektoré múzeá a galérie patria medzi popredné kultúrne inštitúcie špecifického zamerania v celej Európe.

Aspoň za kratšiu návštevu a prehliadku stojí napr. Múzeum Mimara na Rooseweltovom námestí, kde je trvalo vystavených cez 1 500 umeleckých predmetov vysokej hodnoty od prehistorickej doby do 20. stor., ktoré za svoj život zhromaždil veľký chorvátsky mecenáš umenia A. Miramar. Odporúča sa navštíviť aspoň nakrátko Strossmayerovu galériu na Zrínskeho námestí so zbierkou európskeho maliarstva 14. až 19. storočia, ktorú z vlastných prostriedkov za svoj život nakúpil ďalší chorvátsky velikán, biskup Strossmayer. Pre väčšinu slovenských návštevníkov bude objavom Múzeum naivného umenia na ulici Cirilometodská. Chorvátski maliari, ktorých diela (cez tisíc obrazov) sú v múzeu vystavené, patria medzi najžiadanejších umelcov svojho žánru a ich diela nechýbajú v najprestížnejších svetových galériách.

A ešte jednu galériu návštevník v Záhrebe nemal nechať ujsť, a to dom a ateliér najväčšieho chorvátskeho sochára prvej polovice 20.storočia, Ivana Meštroviča (Mletačka ulica 6 - 8). Ostatne do jeho blízkosti väčšina návštevníkov chorvátskeho hlavného mesta tak ako tak zavíta, lebo pár krokov odtiaľ je srdce starého Záhrebu, Markovo námestie (Markov trg), v Hornom meste (Gornji Grad) s parlérovským kostolom sv. Marka, s niekdajším sídlom chorvátskych Bánov dvori.

Záhreb vyniká početnými pomníkmi a pamätníkmi významných chorvátskych osobností dávnej i neďalekej minulosti. Mnohé sú veľmi nápadité a zvláštne. Chorváti k nim majú hlboké spojenie. Z tých trochu starších patria k najpozoruhodnejším pomníky od I. Meštrovića - napr. Studňa života pred Chorvátskym národným divadlom alebo Pomník Strossmayera za Strossmayerovou galériou, jazdecký pomník chorvátskeho kráľa Tomislava pred hlavnou stanicou alebo tiež jazdecký pomník bána Jelačića na Jelačičova námestí.

Z novších upútavajú pozornosť tie netradičné, napríklad socha básnika a spisovateľa AG Matos, ako sedí na lavičke na Strossmayerovej promenáde, či socha spisovateľa A. Sena, opretého o stĺp v blízkosti svojho rodného domu. Záhrebu týmto spôsobom vyjadrujú svoj blízky vzťah k svojim umelcom a tunajší výtvarníci si hľadajú k realizácii pomníkov svoj vlastný neopozeraný výraz.

Zvláštny pôvab dodávajú Záhrebu jeho kaviarne pod šírym nebom - záhradky v uliciach, na peších zónach, na terasách a v pasážach nových avantgardných budov. Ako jedno z najpríťažlivejších miest je možné odporučiť modernú kaviareň na Bogovićovej ulici.

Rozhodne stojí za to ochutnať v niektorej z početných reštaurácií výborné záhrebskej špeciality aj pochúťky z iných, hlavne vnútrozemských častí Chorvátska, rovnako ako kvalitné chorvátske vína. Záhreb je tiež mestom medzinárodných kongresov, veľtrhov, sympózií, obchodných stretnutí. K týmto účelom je veľmi dobre a moderne vybavený.

Veľkému záujmu zahraničných návštevníkov sa tešia aj známe kultúrne a národopisné akcie, napr. Bienále modernej avantgardnej hudby, Medzinárodný festival animovaného filmu, divadelný festival Eurokaz, Medzinárodný festival bábkových scén, tradičná svetová výstava kvetín Floraart, z národopisných podujatí tradičnej Prehliadka národopisu (Smotrich folklóru). Za zmienku stojí aj chvályhodná skutočnosť, že Záhreb je veľmi bezpečným mestom, v denných i nočných hodinách.

Čo sa športu týka, tak v Záhrebe sa nachádzajú hneď tri prvoligové futbalové kluby hrajúce najvyššiu chorvátsku ligu Prva HNL. Z európskych pohárov už známy klub Dinamo Záhreb hrá svoje stretnutia spoločne s lokomotívami Záhreb na jednom štadióne. Jedná sa o najväčší chorvátsky prvoligový Štadión Maksimir, ktorý pojme až 35 123 sediacich divákov. Ďalším prvoligovým tímom je NK Záhreb hrajúci na menšom štadióne Kranjčevićeva, ktorý má kapacitu necelých 9 tisíc divákov. Okrem toho v meste je veľmi populárny aj hokejový tím KHL Medveščák, ktorý hráva v medzinárodnej KHL.